Starý systém funguje. Nikto mu už nerozumie, dodávateľ na neho nemá kapacitu, na nové požiadavky sa čaká mesiace — ale funguje. A práve preto je jeho výmena taká nepríjemná: nejde o to postaviť nové, ale odstrihnúť staré bez toho, aby sa firma zastavila.
Prečo je veľký tresk zlý nápad
Predstava je príťažlivá: cez víkend sa prepne, v pondelok sa pracuje v novom. Problém je, že chybu objavíte až v pondelok ráno — a vtedy už zvyčajne nie je kam sa vrátiť, lebo do nového systému začali padať objednávky.
Veľký tresk má zmysel len pri malom systéme s málo dátami a málo používateľmi. Pri čomkoľvek väčšom platí, že riziko rastie rýchlejšie než úspora času.
Postupný prechod po moduloch
Praktickejšie je rozdeliť systém na časti a presúvať ich po jednej. Poradie určuje pravidlo: začnite tým, čo má najmenej väzieb na zvyšok.
Typicky to býva číselník alebo modul, ktorý dáta hlavne číta — napríklad prehľady a reporty. Prevádzka na nich nestojí, takže prípadná chyba nikoho nezastaví, a zároveň sa na nich overí, či nový systém vidí dáta správne.
Až potom prichádzajú moduly, ktoré dáta zapisujú, a nakoniec tie, na ktorých stojí denná prevádzka.
Každý krok musí mať definovaný stav, ku ktorému sa dá vrátiť. Nie teoreticky — vyskúšaný. Rovnako, ako to popisujeme pri zálohovaní a obnove firemnej aplikácie: obnova, ktorá sa nikdy netestovala, nie je plán, ale nádej.
Súbeh dvoch systémov
Počas prechodu bude nejaký čas bežať oboje. To je nepríjemné, ale nevyhnutné — a dá sa to zvládnuť, ak sú dopredu jasné dve veci.
Kto je zdroj pravdy. Pre každý typ dát musí byť určené, ktorý systém je záväzný. Nie „obidva", lebo potom vzniknú dve verzie skutočnosti a nikto nevie, ktorá platí.
Ako sa dáta synchronizujú. Jednosmerne, kým sa dá. Obojsmerná synchronizácia je rádovo náročnejšia a treba v nej riešiť konflikty. Ako sa takéto prepojenie stavia, rozoberáme v článku o prepojení firemných systémov cez API.
Migrácia dát je čistenie, nie prenos
Toto sa podcení skoro vždy. V starom systéme sú roky výnimiek: záznamy bez povinných polí, duplicitní zákazníci, dátumy v troch formátoch, poznámky v poli pre telefónne číslo.
Nový systém má prísnejšie pravidlá a väčšinu z toho odmietne. Sú tri možnosti a treba si vybrať vedome: dáta vyčistiť (najlepšie, najdrahšie), pravidlá nového systému uvoľniť (rýchle, prenesie neporiadok), alebo problémové záznamy nemigrovať a nechať ich dostupné len na čítanie v archíve.
Osvedčilo sa migrovať nanečisto opakovane — každý týždeň celý objem dát, s protokolom o tom, čo neprešlo a prečo. Zoznam chýb sa tak skracuje postupne, namiesto aby sa celý objavil týždeň pred spustením. Užitočný je aj samostatný krok čistenia firemných dát ešte pred migráciou.
Čo sa najčastejšie zabudne
- Integrácie tretích strán. Na starý systém býva napojených viac vecí, než si ktokoľvek pamätá — banka, e-shop, doprava, reporty pre materskú firmu.
- Tlačové zostavy. Faktúry a dodacie listy musia vyzerať rovnako, inak sa ozvú zákazníci aj účtovníci.
- Práva používateľov. Prenášať sa majú roly, nie nastavenia jednotlivcov; je to príležitosť upratať, kto má na čo vidieť.
- História. Treba vopred rozhodnúť, koľko rokov ide do nového systému a čo zostane v archíve.
Ľudia sú polovica migrácie
Technicky vydarená migrácia sa dá pokaziť tým, že si ju tím neosvojí. Pomáha zapojiť niekoľko ľudí z prevádzky už počas testovania — nie ako školenie, ale ako reálnu prácu v novom systéme popri starom. Nájdu veci, ktoré v zadaní nikdy neboli, a zároveň sa z nich stanú tí, ktorých sa kolegovia pýtajú po spustení.
Kedy sa migrácia neoplatí
Stojí za to povedať aj toto: ak starý systém pokrýva potreby a jediným problémom je, že je starý, migrácia nemusí dávať zmysel. Rozumnejšie býva obaliť ho rozhraním a nové veci stavať vedľa neho.
Ak zvažujete výmenu a chcete si prejsť riziká skôr, než sa rozhodnete, napíšte nám. Ako pristupujeme k vývoju na mieru a čo sme podobne riešili, nájdete v referenciách.